Cez leto nás trápia alergie

Prejavy alergie sú vlastne neprimerané reakcie imunitného systému organizmu ľudí. Je to chyba v jednom zo špecifických imunoglolbulínov typu E (IgE). Alergénom sa stane látka, ktorá sa bežne vyskytuje v okolí precitliveného jedinca. Najčastejšími príznakmi sú silné výtoky z nosa v podobe priesvitného hlienu, kýchanie a kašeľ, ktoré sú sprevádzané slzením, svrbením a pálením očí. Začervenaná pokožka môže byť taktiež jedným zo symptómov, dokonca mnohé štúdie dokazujú, že alergie môžu spôsobovať aj bolesť hrdla a zlú náladu.

alergie.jpg

Mnoho ľudí pripisuje výtok hlienov a časté kýchanie nádche, či prechladnutí – to ale nemusí byť pravda. Alergický ochorením môže trpieť ktokoľvek, objavuje sa nielen v detstve ale aj v dospelosti, či starobe. Vo vyššom veku môže pri nedostatočnej liečbe a vyhýbaní sa alergénom prerásť až do astmy, ktorá predstavuje oveľa vyššie riziko pri problémoch s dýchaním. Toto ochorenie si vyžaduje lekársku pomoc, netreba ju podceňovať.

léky.jpg

Ak chceme túto chorobu poraziť, mali by sme sa zamyslieť nad tým, čo ju podnecuje a prečo vlastne vzniká. Alergické reakcie sa začali vo veľkom rozvíjať približne v sedemdesiatych až osemdesiatych rokoch minulého storočia. Vedci konečne prebádali svet vitamínov a narazili na ďalší problém vyskytujúci sa čoraz častejšie. Bohužiaľ do dnes neexistuj lieky, ktoré by alergiu úplne zničili, no existujú napríklad antihistaminiká, ktoré jej priebeh pozastavujú a zmierňujú nepríjemné príznaky. Proti alergii prispieva aj lepšia životospráva ako aj zvýšený príjem esenciálnych makro i mikrožívín. Vznik alergie totiž spôsobuje hlavne znečistené životné prostredie plné exhalátov z dopravy a priemyslu, prehnaná hygiena spojená s vyšším množstvom pracieho prášku na pranie a v neposlednom rade je to výživa dojčiat. Mnoho matiek totiž dostatočne nekojí svoje deti, a tak im nedáva živiny potrebné pre stavbu prirodzených imunitných mechanizmov.